Názor, že poruchy pozornosti s hyperaktivitou neexistujú a ide len o nevychované dieťa, postupne ustupuje do úzadia. Na moju veľkú radosť, pretože sama som takým „nevychovaným" dieťaťom bola a spôsobilo mi to veľa smútku. Preto z duše prajem každému človeku s podobným problémom, aby sa mu dostalo porozumenia a kvalifikovanej podpory. V čom by mala spočívať?
Českí špecialisti Peter Goetz a Petra Uhlíková v pomerne rozsiahlej a inšpiratívnej publikácii pre rodičov s názvom ADHD píšu, že liečba nie je úlohou jedného človeka a navrhujú vytvoriť akúsi terapeutickú alianciu všetkých ľudí, ktorí majú k dieťaťu blízky vzťah. Je to jedna z mnohých nádherných myšlienok, pre ktoré sa oplatí túto knihu pozorne prečítať. Nájdete tu veľa inšpirácie pre lepšie pochopenie dieťaťa, vhodné výchovné zásady, odporúčania pre výber školy a spoluprácu s učiteľom a mnoho ďalších užitočných informácií. Ich uvedením do života urobíte zásadné kroky pre to, aby vaše dieťa vnímalo svoj život radostne a chodilo do školy s úsmevom.
Trochu mi prekáža priveľký dôraz autorov na farmakologickú liečbu - u nás ju predstavujú lieky Ritalin a Strattera, o ktorých sa ešte stručne zmienim. V prípade, ak rodič nevidí počas liečby liekmi viditeľné zmeny, dokonca navrhujú „po zmenách pátrať". K alternatívnym metódam sú kritickejší, aj keď uvádzajú, že ich „nemožno šmahom odsúdiť."
Ritalin s účinnou látkou methylfenidát je stimulant príbuzný amfetamínom a jeho predpisovanie je sledované kvôli možnosti zneužitia, čo samo o sebe stojí za zvýšenie pozornosti. Žiaľ, prípadných rizikám spomínaná publikácia veľa priestoru nevenuje. O to pozornejšie si treba prečítať príbalový leták.
Farmakologickú alternatívu Ritalinu predstavuje liek na báze atomoxetínu s názvom Strattera. Nepatrí k stimulantom, je založený na zvýšení noradrenalínu, ktorý podporuje pozornosť. Ani v tomto prípade však príbalový leták nevzbudzuje najlepšie pocity, najmä v súvislosti s možnými nežiaducimi účinkami lieku na srdce a pečeň.
Existuje široká skupina rodičov, ktorí na výsledky farmakologickej liečby nedajú na základe vlastnej dobrej skúsenosti dopustiť. Početná skupina rodičov naopak našla pre svoje deti úspešnú cestu bez liekov. Iná ju stále hľadá. Najmä tej poslednej budú určené ďalšie úvahy vyplývajúce z mojich skúseností.
Aké sú teda alternatívne možnosti? Z neinvazívnych metód sa za najefektívnejšiu považuje EEG Biofeedback, známy aj pod názvami Neurofeedback, alebo Brainfeedback.
Metóda je založená na princípe podmieňovaného učenia. Dieťa "hrá" za počítačom hru, softvér mu cez elektródy umiestnené na hlave sníma elektrickú aktivitu mozgu. Keď hráč počas tréningu udrží, alebo zvyšuje pozornosť, hra mu dáva odozvu - trebárs formula sa ideálnou líniou rýchlo ženie po pretekárskom okruhu. Pri strate pozornosti dôjde k zmene v mozgových frekvenciách a ich amplitúdach, na čo softvér reaguje zmenou v hre - formula spomaľuje, alebo sa zastaví. To dieťa prirodzene stimuluje k práci s pozornosťou. Jej zameraním a udržaním udrží aj auto na okruhu, body v hre utešene pribúdajú. Mentálny vzorec pokojnej koncentrácie sa prehlbuje a prenáša do života.
Osvojenie takého správania vyžaduje časté opakovanie. Tu niekde je pre mnohých kameň úrazu - tréning si vyžaduje minimálne týždňovú periodicitu a 30 - 50 opakovaní. Slovensko pritom nepatrí k úzkemu počtu krajín, kde sa na úhrade tejto terapie podieľajú zdravotné poisťovne. Obvyklá cena za hodinový tréning v rozmedzí 10 -20 eur tak robí biofeedback pre niektorých rodičov nedostupným a v porovnaní s používaním liekov finančne omnoho menej atraktívnym.
Zásadnou výhodou biofeedbacku je postupný nárast pozornosti trénujúceho bez podania účinnej látky zvonku. Využíva vlastné možnosti mysle, hravú formu učenia a megadávku pozitívnej spätnej väzby. Na rozdiel od unaveného rodiča totiž dokáže počítač chváliť dieťa formou vizuálnej alebo akustickej odmeny celých štyridsaťpäť minút, a to prakticky každú sekundu.
Ale o tom už viac nabudúce.