Tlak znepokojivých pocitov. Stačí len zhlboka dýchať?

Autor: Dagmar Mačičáková | 11.9.2013 o 20:05 | Karma článku: 10,40 | Prečítané:  714x

„Povedať ľuďom dýchaj a upokoj sa je málo“, reagovala minulého týždňa na náš autentický príbeh o úzkosti Renáta a dodala: „Problém treba hľadať niekde inde, vo svojom vnútri.“ Inšpirovala nás a dnes sa v seriáli o spätnej väzbe tela a mysle pozrieme bližšie na ovplyvňovanie nášho vnútra myšlienkami.

Autorkou reakcie nebol len tak hocikto. Renáta Holá je odvážna žena, ktorá na blogu SME.sk píše otvorene o svojej schizoafektívnej poruche. Dáva tým príležitosť objektívnejšie nahliadnuť do sveta, ktorý ešte stále mnohí vnímajú s dešpektom a predsudkami, pomáha  iným ľuďom s psychickými poruchami, aby o sebe a svojich pocitoch hovorili otvorene.

Ďalšiu inšpiráciu nám priniesla kamarátka Vierka, ktorá sa po dlhšom čase zastavila na kus reči. Obaja ju máme radi pre jej zlaté srdce. Také  srdce určite vykreslí tepovú krivku podobnú vlnovke na tanieri z pozdišovskej keramiky, tešili sme sa dopredu. Hosť totiž ochotne súhlasil  s malým experimentom - päťminútovým zapojením na  HRV Biofeedback. Po krátkej inštruktáži  o prehĺbenom dýchaní sme zvedavo čakali na výstup.

Na obrazovke sa objavila príjemná a sympatická vlnovka pravidelne narastajúceho a klesajúceho pulzu. Vydržala tri minúty. Čo sa stalo potom?

Vierka_graf_HRV.jpg

Vierka ochotne porozprávala o svojich pocitoch: „Nič mimoriadne. Na krátku chvíľu som sa zamyslela, či udržím hlbší rytmus dýchania, alebo ma to rozhodí."  To „nič mimoriadne", nepodstatná  chvíľková obava, dokázala zdvihnúť tep z priemerných 75 na 90 úderov. Zotrval tam takmer pol minúty!

Stačila malá a nehmotná, mierne znepokojivá myšlienka. Stačilo nakrátko presunúť pozornosť z reálneho zážitku dýchania do sveta virtuálnych pochybností - pulz stúpol a prehĺbené dýchanie sa na tridsať sekúnd zmenilo na plytké.

Koľko znepokojivých  a sebaľútostivých myšlienok vibruje v našich hlavách, keď sme v „pohode"?  Koľko času strávime znovuprežívaním  starých krívd a nevyužitých príležitostí, ako často obviňujeme seba a druhých za dávno minulé rozhodnutia? Koľkokrát skicujeme trýznivé scenáre budúcnosti, ktoré sa odohrávajú iba v smutnej fantázii?

Ako vtedy pulzuje srdce?  A aké elektrické frekvencie pritom drásajú náš mozog? Ktoré hormóny a neurotransmitery produkuje telo, aby čelilo príšerám, ktoré vznikajú  len v našej predstave? A ako dlho to vydržíme bez následkov?

My nie sme naše myšlienky. Máme schopnosť rozhodnúť sa - preberám zodpovednosť za povahu svojich myšlienok a budem ich kultivovať najlepšie, ako viem.

Knižný trh je priam zaplavený návodmi, ako na to ísť. V okruhu známych je teraz napríklad veľmi populárna kniha nemeckého filozofa a duchovného učiteľa  Eckharta Tolleho Sila prítomného okamihu. Stojí za prečítanie! Tým, ktorým sa už pri slovnom spojení „duchovný učiteľ" vyhadzujú vyrážky, zasa odporúčame Dar prítomnosti od Spencera Johnsona. Nemýlite sa, tento skvelý inšpirátor  získal v manažérskom prostredí celosvetové uznanie kultovými titulmi Kam sa podel môj syr? a Minútový manažér.

Keď si pozriete obe dielka, zistíte, že hovoria prakticky o tom istom. Možno vám pomôžu k objavu, ako zažiť radosť z práce a života práve teraz.  Možno  vás len budú chvíľu sprevádzať na ceste za iným liekom - presne tým, ktorý potrebuje vaša duša.

No takmer určite prestanete tvrdohlavo odkladať pohodu a radosť až na čas, dokedy starú politickú garnitúru vystrieda nová, zmenia sa návyky životného partnera, televízny program, charakter doby, alebo výsledky obľúbeného futbalového tímu.

Vaše srdce si to zaslúži.

 

Dada a Paľo Mačičákovci

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza. Veríme, že ju vyrieši so cťou.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.


Už ste čítali?